|
Environmentálne dopady
|

© Greenpeace
|
Životné prostredie morí a oceánov, domova mnohých druhov
veľrýb, sa nachádza v neustálom ohrození. Je to dôsledkom
ľudskej činnosti, napr. zmenou klímy, ubúdaním ozónu, toxickým
znečistením a stále intenzívnejším rybolovom.
Tieto faktory ohrozujú celistvú sieť života v oceánoch, predovšetkým
planktón, ktorý je základom všetkých oceánskych potravinových
reťazcov. Zmeny v množstve a zložení planktónu ovplyvňujú
stabilitu populácií na vyšších úrovniach potravinového reťazca
a veľryby, ktoré stoja na jeho vrchole, sú zmenami v produktivite
planktónu obzvlášť zraniteľné.
Pokles niektorých populácií oceánskych cicavcov je dnes spájaný
s nedostatkom potravy, vyvolaným zintenzívnením komerčného
rybolovu. Rastúci výskyt perzistentných organických látok
(POPs) ako je napr. pesticíd DDT alebo polychlórované bifenyly,
môže spôsobovať poruchy rozmnožovania a je možnou príčinou
oslabenia ich imunitného systému.
|
Čím ďalej, tým väčší počet odborníkov zaoberajúcich sa veľrybami
je znepokojený skutočnosťou, že miera hluku pochádzajúceho z lodnej
dopravy, prieskumu ropy, zemného plynu a z iných zdrojov môže narušiť
prirodzené správanie veľrýb, vyhánať ich z ich lokalít a zasahovať
do ich komunikácie. Vysoká hladina hluku môže byť pre jednotlivé
veľryby priamo škodlivá tým, že ovplyvňuje úspech pri rozmnožovaní
a teda má dopad na početnosť populácie.
Niektoré z týchto faktorov majú kumulatívny efekt. Je pravdepodobné,
že pokiaľ pôsobia spoločne, môžu spôsobovať ešte väčšie škody. Zo
všetkých hrozieb, ktorým čelia veľryby, je komerčný lov veľrýb jediný,
ktorý môžeme jednoducho a ľahko obmeziť. Japonsko a Nórsko napriek
tomu pokračujú v tlaku na obnovenie komerčného lovu veľrýb. V snahe
o záchranu veľrýb je čokoľvek menej ako preventívny prístup neprijateľné.
Neúspech v tomto ohľade môže zhasiť všetky nádeje na dlhodobú ochranu
svetovej populácie veľrýb.
|
|
|