Druhy veľrýb

Niekoľko základných údajov o veľrybách:

Vráskavec sivý
(Eschrichtius robustus)

Vráskavec sivý. © Michael S. Nolan/Innerspace Visions

Vďaka svojej hravosti a očividnému záujmu o lode patrí k veľmi obľúbeným medzi turistami. Vráskavce sivé často vyskakujú, plávajú blízko lode a niekedy dokonca nechajú ľudí, aby ich pohladili. Každoročne preplávajú približne 20 000 km, takúto vzdialenosť neprekonáva žiadny iný druh cicavcov. Pri migrácii sa rozdeľujú podľa pohlavia, veku a  štádia rozmnožovania. Tehotné samice, ktoré sú pred pôrodom, plávajú ako prvé. Každá migruje samostatne. Ďalej vyrážajú plodné samice nasledované postupne dospelými samcami a mladšími samcami.

Tí obyčajne putujú v skupinách 2 – 3 jedincov. Počas migrácie sa pohybujú priemernou rýchlosťou 8 km/h, za deň je to približne 200 km. Od apríla do decembra sa združujú do skupín na kŕmenie. Väčšina mláďat sa rodí od januára do polovice februára. Na dobu pôrodu hľadá väčšina veľrybích samíc plytké a dobré chránené zátoky. Zvyšok populácie trávi zimu ďalej na mori.

Vráskavce sivé patria medzi jediných zástupcov kosticovcov, ktoré lovia potravu na dne. Obyčajne sa prevaľujú na pravom boku a rozorávajú morské dno, na ktorom hľadajú malé krevety, červy mnohoštetinavcov a ďalšie bentické organizmy. Keď pri hľadaní potravy rozrývajú morské dno, plnia dôležitú ekologickú funkciu. Odhaduje sa, že takto počas obdobia príjmu potravy rozvíria viac než 160 miliónov ton usadenín morského dna, čím vrátia dôležité živiny späť do vody. Tým sa na druhej strane podporí rast fytoplanktónu.

Tento druh vydáva chrochtavé, kvílivé, stonavé a cvakavé zvuky. Funkcia týchto zvukových signálov zatiaľ nebola hlbšie preskúmaná.

Vráskavce sivé boli prvým druhom veľrýb, ktorých počet bol znížený na začiatku 20. storočia na niekoľko stoviek jedincov. Boli tiež prvý druhom veľrýb, ktorý začal byť v roku 1946 plne chránený zákonmi.

Až do konca 17. storočia obývali vráskavce sivé celý severný Atlantický oceán. S nástupom komerčného lovu bola táto populácia vyhubená. Dnes je možné sa stretnúť s týmto druhom iba v Severnom a v Severovýchodnom Tichom oceáne.

Vráskavec obrovský
(Balaenoptera musculus)

Všetko, čo sa týka vráskavca obrovského je obrovské – ide o najväčšiu živú bytosť, aká kedy žila na našej planéte, je dokonca väčší ako najmohutnejšie dinosaury.

Vráskavec ozrutný dosahuje dĺžku 30 metrov, váži okolo 170 ton – je to približne toľko, koľko váži 2.700 ľudí. Jeho jazyk, dlhší ako 3 metre, je ťažší ako slon. Má 7 žalúdkov, cievy tak široké, že by cez nich mohol preplávať človek. Srdce váži viac ako pol tony a spolu má osem ton krvi. Každý deň zje milión kalórií v potrave.

Novonarodené „mláďatká“ majú 7 metrov a vážia 2,5 tony a spočiatku skonzumujú 190 litrov mlieka za deň. Za hodinu môžu pribrať na váhe 3,3 kg – čiže aj 80 kg za deň.

Vráskavec skonzumuje viac ako 6 ton malých kôrovcov (čeľaď Euphausiidae), ktoré sú pre neho takmer výlučnou potravou. Na húfy koristi útočí prudkými výpadmi, pričom sa mu objem hrdla zväčší 4-krát oproti normálnemu stavu. Následne zatvorí ústa, vypudí vodu a prehltne tisíce drobných čiastočiek zachytených na kosticiach. Vráskavce obrovské sú obyčajne samotárske, ale pri love môžu vytvárať voľné zoskupenia. Ozývajú sa chrochtavými, mrmlavými a dunivými zvukmi, ktoré sú svojou hlasitosťou viac ako 180 decibelov najsilnejšími zvukmi v živočíšnej ríši.

Vorvaň tuponosý
(Physeter catodon)

Vorvane žijú v štyroch rôznych sociálnych jednotkách:

Zaujímavosťou je, že samce a samice žijú v rôznych oblastiach. Vorvane sa v skupine dorozumievajú cvakavými zvukmi, na základe charakteristických signálov môže každý jedinec poznať a lokalizovať ostatných členov. Vorvane sú schopné vydávať zvuky o rozsahu až 15 oktáv (ľudia iba o rozsahu 3 oktáv). Zvuky siahajú od nízkych frekvencií (pre človeka nepočuteľných) až po vysoké frekvencie (pre človeka počuteľné, ale aj nepočuteľné).

 - Vráskavec sivý
 - Vráskavec obrovský
 - Vorvaň tuponosý