Hlavná stránka VELRYBY.sk
Hlavná
veľryby  |  veľrybárstvo  |  environmentálne dopady  |  stránky greenpeace international o veľrybách
home  |  druhy veľrýb  |   foto/video galéria  |  dokumenty  |  linky  |  pridajte sa  |  kontakt
 

Druhy veľrýb

Niekoľko základných údajov o veľrybách:

- Existujú dve základné skupiny veľrýb: bezzubé veľryby, ktoré majú kostice – kosticovce – napr. vráskavce a zubaté veľryby (bezkosticovce) – ako napr. delfíny, vorvane a sviňuchy. Kosticovce majú namiesto zubov stovky kostíc podobných hrebeňu, ktoré sú vytvorené zo stvrdnutých vlasov. Tie tvoria sito, ktorým tieto veľryby filtrujú potravu z vody.
- Väčšina veľkých veľrýb sa živí prevažne drobnými živočíchmi, ktoré sú podobné morským ráčikom a volajú sa kryl.
- Vráskavec obrovský je najväčší živočích aký kedy žil na zemi. Bežne dosahuje dĺžku 25 metrov.
- Veľryby, rovnako ako ľudia, majú srdce so štyrmi komorami.


Vráskavec sivý
(Eschrichtius robustus)


Vráskavec sivý. © Michael S. Nolan/Innerspace Visions
Vďaka svojej hravosti a očividnému záujmu o lode patrí k veľmi obľúbeným medzi turistami. Vráskavce sivé často vyskakujú, plávajú blízko lode a niekedy dokonca nechajú ľudí, aby ich pohladili. Každoročne preplávajú približne 20 000 km, takúto vzdialenosť neprekonáva žiadny iný druh cicavcov. Pri migrácii sa rozdeľujú podľa pohlavia, veku a  štádia rozmnožovania. Tehotné samice, ktoré sú pred pôrodom, plávajú ako prvé. Každá migruje samostatne. Ďalej vyrážajú plodné samice nasledované postupne dospelými samcami a mladšími samcami.

Tí obyčajne putujú v skupinách 2 – 3 jedincov. Počas migrácie sa pohybujú priemernou rýchlosťou 8 km/h, za deň je to približne 200 km. Od apríla do decembra sa združujú do skupín na kŕmenie. Väčšina mláďat sa rodí od januára do polovice februára. Na dobu pôrodu hľadá väčšina veľrybích samíc plytké a dobré chránené zátoky. Zvyšok populácie trávi zimu ďalej na mori.

Vráskavce sivé patria medzi jediných zástupcov kosticovcov, ktoré lovia potravu na dne. Obyčajne sa prevaľujú na pravom boku a rozorávajú morské dno, na ktorom hľadajú malé krevety, červy mnohoštetinavcov a ďalšie bentické organizmy. Keď pri hľadaní potravy rozrývajú morské dno, plnia dôležitú ekologickú funkciu. Odhaduje sa, že takto počas obdobia príjmu potravy rozvíria viac než 160 miliónov ton usadenín morského dna, čím vrátia dôležité živiny späť do vody. Tým sa na druhej strane podporí rast fytoplanktónu.

Tento druh vydáva chrochtavé, kvílivé, stonavé a cvakavé zvuky. Funkcia týchto zvukových signálov zatiaľ nebola hlbšie preskúmaná.

Vráskavce sivé boli prvým druhom veľrýb, ktorých počet bol znížený na začiatku 20. storočia na niekoľko stoviek jedincov. Boli tiež prvý druhom veľrýb, ktorý začal byť v roku 1946 plne chránený zákonmi.

Až do konca 17. storočia obývali vráskavce sivé celý severný Atlantický oceán. S nástupom komerčného lovu bola táto populácia vyhubená. Dnes je možné sa stretnúť s týmto druhom iba v Severnom a v Severovýchodnom Tichom oceáne.

Vráskavec obrovský
(Balaenoptera musculus)

Všetko, čo sa týka vráskavca obrovského je obrovské – ide o najväčšiu živú bytosť, aká kedy žila na našej planéte, je dokonca väčší ako najmohutnejšie dinosaury.

Vráskavec ozrutný dosahuje dĺžku 30 metrov, váži okolo 170 ton – je to približne toľko, koľko váži 2.700 ľudí. Jeho jazyk, dlhší ako 3 metre, je ťažší ako slon. Má 7 žalúdkov, cievy tak široké, že by cez nich mohol preplávať človek. Srdce váži viac ako pol tony a spolu má osem ton krvi. Každý deň zje milión kalórií v potrave.

Novonarodené „mláďatká“ majú 7 metrov a vážia 2,5 tony a spočiatku skonzumujú 190 litrov mlieka za deň. Za hodinu môžu pribrať na váhe 3,3 kg – čiže aj 80 kg za deň.

Vráskavec skonzumuje viac ako 6 ton malých kôrovcov (čeľaď Euphausiidae), ktoré sú pre neho takmer výlučnou potravou. Na húfy koristi útočí prudkými výpadmi, pričom sa mu objem hrdla zväčší 4-krát oproti normálnemu stavu. Následne zatvorí ústa, vypudí vodu a prehltne tisíce drobných čiastočiek zachytených na kosticiach. Vráskavce obrovské sú obyčajne samotárske, ale pri love môžu vytvárať voľné zoskupenia. Ozývajú sa chrochtavými, mrmlavými a dunivými zvukmi, ktoré sú svojou hlasitosťou viac ako 180 decibelov najsilnejšími zvukmi v živočíšnej ríši.

Vorvaň tuponosý
(Physeter catodon)


Vorvan tuponosý © Doug Perrine/Innerspace Visions

Patrí medzi zubaté veľryby, teda nemá kostice. Vorvane sa ponárajú do extrémnych hĺbok, kde lovia kalmary, chobotnice a ryby. Existujú dôkazy, že sa môžu ponárať až do hĺbky
3 000 m. Po ponore trvajúcom 50 – 60 minút sa vorvaň vynorí a približne 50 krát sa zhlboka nadýchne. Po krátkej prestávke trvajúcej asi 10 minút je vorvaň pripravený na ďalší ponor. Najhlbšie sa ponárajú starší samci, pod vodnou hladinou vydržia do dvoch hodín.

Vorvane žijú v štyroch rôznych sociálnych jednotkách:

- Stáda tvorené samicami s mláďatami rôzneho veku - majú obyčajne 20-40 jedincov. Mláďatá ešte nie sú schopné ponárať sa do veľkých hĺbok a preto na nich dávajú pozor starší členovia. Matky zatiaľ hľadajú v hĺbkach potravu. Mláďatá sa živia materským mliekom 4 a viac rokov, gravidita u tohto druhu trvá 14 až 15 mesiacov. Keď je vorvania samica pripravená na pôrod, niekoľko dospelých samíc jej pri rodení asistuje a  novonarodenému mláďaťu pomáha vyplávať k hladine, aby sa po prvýkrát nadýchlo. Akonáhle sú mladí samci odstavení a sú schopní sa o seba postarať, sú zo stáda vyhnaní.
- Mládenecké stáda – mladí, pohlavne nedospelí samci až do 25 rokov vytvárajú skupiny okolo 12 – 15 jedincov.
- Skupiny jednotlivcov – starší, pohlavne dospelí samci žijú solitérne alebo v menších skupinkách do 6 jedincov.
- Páriace sa stáda, čiže „háremy“ – počas rozmnožovania sa dospelí samci pripájajú k stádam tvorených zo samíc s mláďatami a tvoria tzv. háremy. Samci súperia o pozornosť aj desiatich samíc naraz, víťazní samci oplodnia aj niekoľko samíc.

Zaujímavosťou je, že samce a samice žijú v rôznych oblastiach. Vorvane sa v skupine dorozumievajú cvakavými zvukmi, na základe charakteristických signálov môže každý jedinec poznať a lokalizovať ostatných členov. Vorvane sú schopné vydávať zvuky o rozsahu až 15 oktáv (ľudia iba o rozsahu 3 oktáv). Zvuky siahajú od nízkych frekvencií (pre človeka nepočuteľných) až po vysoké frekvencie (pre človeka počuteľné, ale aj nepočuteľné).

   
 


 - Vráskavec sivý
 - Vráskavec obrovský
 - Vorvaň tuponosý

Join Greenpeace
dive with the whales

       
  up